Brazília je jedinou portugalsky hovoriacou krajinou v Južnej Amerike, ktorá ju odlišuje od prevažne španielskeho hovoriaceho kontinentu, a až kým prví portugalskí osadníci neprišli v roku 1500, priniesli so sebou svoju kultúru a jazyk, mali približne 1 000 domorodých idiomov. V súčasnosti si brazílska portugalčina vyvinula nepatrné rozdiely od svojich koloniálnych koreňov, najmä pokiaľ ide o gramatiku, slovnú zásobu a intonáciu; Výrazný brazílsky tón Brazílie, ktorý má korene s harmonickými poklesmi a vrcholmi, je, samozrejme, tým najsladším zvukom všetkých portugalských dialektov.
Vida (vee-da) / život
Portugalčina je latinčina, a preto mnohé z jej slov pochádzajú z tejto starodávnej slovnej zásoby. Vida je jedným z nich a pochádza z latinského slova vīta, ktoré doslova znamená „život“. Je to podobné, ak nie identické, slová zo života v iných romantických jazykoch, ako je španielčina (vida), taliančina (vita) a francúzština (vie).
Beija-flor (bay-jah-floor) / kolibrík
Pojem beija-flor spája dve podstatné mená-beija, čo znamená „bozky“, a flor, čo znamená „kvet“, na vytvorenie slova, ktoré opisuje krehký spôsob, akým sa kolibrík živí nektárom. Beija-flor je tiež názvom jednej z najväčších sambských škôl v Rio de Janeiro, ktorá bola korunovaná za majstra karnevalu 2018.
Lua (loo-ah) / mesiac
Slovo lua alebo „mesiac“ pochádza z dôležitej časti rímskej mytológie. Po zoskupení Mesiaca so Slnkom a piatich ďalších planét ako siedmich hlavných bodov na oblohe si Rimania osvojili sedemdňový týždeň pre svoj kalendár a dni v týždni boli pomenované podľa týchto siedmich astronomických telies. Táto nomenklatúra existuje dodnes v mnohých románskych jazykoch, s výnimkou portugalčiny, ktorá používa katolícky kalendár. Niektoré každodenné výrazy používajú lua, ako napríklad lua de mel, ktorá sa priamo prekladá do „medového mesiaca“ alebo „medové týždne“.
Felicidade (feh-lis-e-dah-gee) / šťastie
Portugalské slovo pre „šťastie“ pochádza z latinského slova fēlīcitās, ktoré sa odvodzuje z dvoch slov: fēlīx, čo znamená „happy“ alebo „happy“, a prípona -tās, ktorá označuje stav bytia, ako napríklad „hood “ „, „ -ness “alebo„ -ship “. Brazílčania si často želajú pri oslavách narodenín, svadieb alebo iných slávnostných udalostí muitas felicidades („veľa šťastia“).
Poézia (po-iz-ucho) / poézia
Slovo „poézia“ v portugalčine je poézia a pochádza z latinskej slovesnej poézie, ktorá zasa pochádza zo starogréckeho slova poíēsis, ktoré doslova znamená „zloženie“ alebo „výroba“. Medzi najznámejších brazílskych spisovateľov patria Machado de Assis a Carlos Drummond de Andrade, z ktorých posledný bol považovaný za najväčšieho brazílskeho básnika, ktorý žil.
Liberdade (lib-err-dah-gee) / sloboda
Slovo liberdade je odvodené z latinského slova lībērtās, ktoré možno rozdeliť na līber (čo znamená „free“) a príponu -tās. Je to tiež názov známeho susedstva v Sao Paule, ktoré má veľkú japonskú komunitu a desiatky tradičných japonských reštaurácií a obchodov.
Paixão (pah-sh-ow) / vášeň
Portugalské slovo pre „vášeň“ pochádza z dvoch koreňov, z ktorých obidva sú založené na náboženstve: latinské slovo passiō, čo znamená „utrpenie Krista na kríži“, a vášeň, ktorá pochádza zo starej francúzštiny a znamená „Kristovo vášeň a fyzické utrpenie “. V súčasnosti sa jedná o intenzívnu lásku alebo nadšenie, ktoré možno prirovnať k fyzickej bolesti, najmä ak paixão nie je voči niekomu recipročný.
Alma (al-ma) / duša
Portugalské slovo pre „dušu“ má korene v latinskom slove anima, čo znamená „duša“ alebo „dych“, ako aj „duch“. Toto koreňové slovo pozná aj v iných jazykoch, napríklad v starogréckom slove ánemos (čo znamená „vietor“ alebo „vánok“), v starom frízskom termíne omma (čo znamená „dych“) a sanskrtskom slove ánila (čo znamená „vzduch“ alebo „ vietor ").
Beleza (beh-lay-zah) / krása
Pre portugalské slovo „krása“ existuje niekoľko možných pôvodov. Samotné slovo beleza pravdepodobne pochádza z vulgárskeho latinského slova bellitia, ktoré pochádza z latinského slova bellus, starodávneho slova „krása“, „pekný“ alebo „pekný“. Verí sa, že hoci beleza má tento pôvod, mohla byť tiež adoptovaná portugalským jazykom z talianskeho slova bellezza alebo zo starého okcitánskeho slova belleza, nie priamo z latinčiny. Okrem významu „krása“ je v portugalčine bežné používať slovo beleza aj ako „v poriadku“ alebo „to je v poriadku“.
Carinho (ca-rin-yo) / náklonnosť
Portugalské slovo pre „náklonnosť“ je carinho a často sa používa medzi ľuďmi, ktorí zdieľajú úzky vzťah; ak niekoho jemne mŕtvite, masírujete alebo upokojujete, hovorí sa, že ste dando carinho alebo „dávate náklonnosť“. Pochádza zo španielskeho slova cariño, ktoré mohlo pochádzať z toho istého slova v Aragonese, ktoré znamená „milovaný“.
