Sunao Katabuchi o svojej ocenenej animácii „V tomto kúte sveta“

Sunao Katabuchi o svojej ocenenej animácii „V tomto kúte sveta“
Sunao Katabuchi o svojej ocenenej animácii „V tomto kúte sveta“
Anonim

Inšpirovaná populárnou manga grafickou novelou a rozprávaním príbehu Suzu, mladej ženy, ktorá sa počas druhej svetovej vojny vzdialila od svojho rodného mesta Eba v Hirošime, v tomto kúte sveta už získala množstvo ocenení a je víťazné nadšené recenzie. Hovorili sme s režisérom Sunaom Katabuchim o tejto veľmi odlišnej japonskej animácii.

Kultúrny výlet: Je ťažké riešiť ho v akomkoľvek formáte, naživo alebo v animácii. Prečo bolo pre vás dôležité nakrúcať tento film?

Image

Sunao Katabuchi: Keď som čítal pôvodnú manga od Fumiyo Kouna, cítil som, že Suzu je mimoriadne milá „skutočná ľudská bytosť“ s veľmi komplexnou osobnosťou.

Hoci jej existenciu bolo možné ľahko vykresliť na akomkoľvek médiu, myslel som si, že jej prítomnosť by mohla byť silnejšie vyjadrená vo filmovom formáte.

Mohlo by sa vám tiež páčiť: Zoznámte sa s Holanďanom, ktorý vytvoril štúdio Ghibli Film v prístave v severnom Londýne

CT: Aké výhody má tento príbeh ako animácia?

SK: Nevidím žiadne konkrétne výhody. Suzu je veľmi bezstarostný. Mysleli sme si, že by sme mohli priniesť viac reality do pohybov postáv zameraním sa na takého uvoľneného človeka, ktorý robí domáce práce bezstarostne. A myslíme si, že sa nám podarilo vyjadriť realitu.

Pokiaľ ide o umelecký štýl pani Kouno, myslím si, že má v japonskom svete manga jedinečný postoj. Bola to vlastne naša výhoda, pretože nám pomohla vytvoriť animáciu, ktorá nevyzerala podobne ako predchádzajúce diela.

Sunao Katabuchi © GENCO, INC

Image

CT: Sú nejaké veci, ktoré ste nemohli urobiť kvôli tomuto formátu?

SK: Neboli takmer žiadne. Animácia nám skôr umožnila vykresliť veľa vecí, ktoré by sme inak neboli schopní. Napríklad by sme mohli nakresliť Hirošimu a Kure presne tak, ako by boli počas druhej svetovej vojny. Keby sme to urobili naživo, bolo by to takmer nemožné dosiahnuť. To nám tiež umožnilo vykresliť realitu vojny a jej predvojnového života v rovnakej dimenzii. Myslím, že sa nám podarilo vyjadriť svet, v ktorom vojna a mestá koexistovali na obraze, pričom sme zachytili oba prvky v rovnakej pozícii.

CT: Môžete nám povedať niečo o reputácii série manga, ktorá prvýkrát rozprávala príbeh.

Pani Kouno vyrábala originálne mango s nadšením a snažila sa z nej urobiť zlom vo svojej umeleckej kariére a svojím spôsobom sa mučila emóciami. Aj keď verím, že v sérii bolo veľa ľudí, ktorých čitateľstvo bolo natoľko nadšené, žiaľ, jej čitatelia stagnovali, takže pani Kouno sa pravdepodobne cítila dosť osamelá. Keď však bola ohlásená adaptácia anime, boli fanúšikovia jednoznačne nadšení - myslím si, že to bolo prvýkrát, čo si pani Kouno všimla číry počet čitateľov. Verím, že to pre ňu bola dôležitá skúsenosť. Pre nás bolo tiež mimoriadne cti, že toto oznámenie dosiahlo multiplikačný efekt, ktorý vyústil v rast čitateľov a väčšie zhodnotenie pôvodnej mangy.

CT: Aké ťažké bolo preložiť z originálov manga na animáciu?

SK: Pani Kouno neposkytla veľa vysvetlení v pôvodnej mange. Napríklad neuvádza, kde presne v Hirošime stojí Suzu, aj keď to nakreslila s jasnou a konkrétnou predstavou o mieste. Existuje veľa podobných vecí. Potvrdili sme teda všetky miesta, na ktoré Suzu išiel, a postupne riešili záhady. Týmto sme zistili nové fakty a začali sme pochopiť dôvody, prečo tam Suzu bol. Manga mala veľa z týchto okamihov a boli pre nás čerstvými prekvapeniami. Film nedáva všetky odpovede, ale vykreslením prostredí s podrobnejšími údajmi ako originály manga môžete povedať, ktoré miesta Suzu navštevuje. Napriek tomu môže veľa divákov potrebovať ešte viac informácií. Ale podrobnejšie informácie o mieste a čase každej scény môžu ponúknuť niečo iné - dúfam, že diváci súhlasia.

Tiež by vás mohlo zaujímať : Séria Manga, ktorú by ste si mali prečítať práve teraz

CT: Čo vás na tom príbehu zaujalo?

SK: Zažili sme všetko, čo Suzu robil. Keby uvarila, urobili sme; ak šila kimono, urobili sme to isté a ak urobila nori [morské riasy], navštívili sme aj morské riasy, aby sme si to urobili sami [smiech]. Urobili sme aj slamuové sandále. Aj keď sme zlyhali rovnako ako Keiko [smiech]. Ak Suzu chodil po Hirošime a Kure, išli sme presne rovnakými ulicami. Znovuoživenie jej života spôsobilo, že jej existencia bola v našich mysliach konkrétnejšia. Bola to skvelá zábava vytvoriť film a zároveň zažiť to, čo robila.

CT: Vojnu vidíme z pohľadu, ktorý sa málokedy videl na Západe. Ako si myslíte, že na film reagujú diváci z Japonska?

SK: Myslím si, že aj v Japonsku to boli prvýkrát, kedy boli vojny vykreslené z takej perspektívy. A to je pravdepodobne dôvod, prečo ho japonskí diváci vnímali ako nový pohľad. V tomto zmysle nemali nevyhnutne žiadne výhody oproti výhodám zo zahraničia. O vojne vedeli tak málo ako zámorské publikum a myslím si, že videli film bez toho, aby vedeli mnoho rôznych vecí. Ale verím, že o Suzuho skúsenosti bolo veľa vecí, ktoré prežili a pochopili vo filme. Myslím, že to viedlo ľudí k tomu, aby to podporovali. Dúfam, že rovnaký fenomén uvidím aj na medzinárodnej úrovni.

Image

CT: Aká realistická je akcia, ktorú vidíme na obrazovke a ako ste postupovali pri opätovnom vytváraní miest, ktoré vidíme?

SK: Zobrazili sme geografické rysy, aké by boli v čase druhej svetovej vojny, s výnimkou jednej časti, kde sme kvôli príbehu donútili Suzu prejsť cestou, ktorá vtedy neexistovala. Keď napríklad nakreslíme horu, zobrali sme do úvahy hustotu stromov a nakreslili ju skôr, ako vyzerala, než ako vyzerá teraz. Každá zo stíhacích lietadiel v náletoch sa vtedy skutočne odohrala. Chceli sme všetko nechať tak, ako to bolo, aby sme presne pochopili Suzu pocity, keď tam bola.

CT: Suzu je nevinná postava, ktorá veľa vydrží. Aké vlastnosti má, aby jej pomohla prekonať ťažké časy?

SK: Povedal by som, že jej prežitie bolo iba náhodou. Vojny sú mimoriadne kruté a postihujú každého z nás rovnako. Bez ohľadu na svoju osobnosť zomrie, keď zomrie. Prežila, pretože mala šťastie, že stála dosť ďaleko od zvyškov bômb. Keď prežívam tie časy, verím, že by bolo nevýhodou držať jej naivné vnímanie reality. Bol by som rád, keby si všetci pamätali, že bola jednou z ľudí, ktorí prežili iba náhodou. Nebolo to preto, že by bola obzvlášť nadradená. Bola schopná kresliť, ale to jej počas vojny nijako nepomohlo.

CT: Vidíme, aké dôležité je pre Suzu kresbu v celom filme. Je s vami zdieľaná vášeň?

SK: Verím. Je to preto, že čaká na vyjadrenie svojho vnútorného ja, čo dokazuje, že existuje väčší poklad, ako je to na povrchu. Dúfam, že budem ako ona. Takáto zručnosť však nebola dosť silná na to, aby sa zbavila samotnej vojny. Počas vojny sa dokonca musela zbaviť svojich kreslených schopností a zvoliť si život ako obyčajná žena v domácnosti. Taká strata jej talentu

, svet to nikdy neuvidel. Bola držaná iba vo svojom srdci

Myslím, že to je dôvod, prečo ju tak veľmi zbožňujem.

Image

V tomto rohu sveta je teraz vonku.

Populárna po dobu 24 hodín