Nórsko je rozmanitá krajina. Tak rôznorodý, zahŕňa viac ako deväť rôznych typov klímy. Je to celkom pochopiteľné, pretože prvotné komunity boli často od seba izolované kvôli ťažkostiam, ktoré prišli s cestovaním, pretože si to vyžadovalo veľa času. Miestne dialekty, ktoré nemajú vonkajšie vplyvy, sa stali veľmi idiosynkratickými. Rýchly posun vpred k dnešnému dňu a nórske jazykové prostredie je stále rozmanité - a niekedy záhadne aj pre miestnych obyvateľov. Tu je to, čo potrebujete vedieť o nórskych dialektoch.
Jedna krajina, štyri (hlavné) dialekty
Hovorí sa, že „existuje viac nórskych dialektov ako Nórov“. To nie je úplné preháňanie. Vidíte, nórčinu, ktorú ste sa učili, ten jednoduchý a ľahko naučiteľný jazyk? To nemusí byť nevyhnutne ten istý Nór, ako by hovoril miestny v budúcom kraji. Pravda je, že niet štandardizovaného nórskeho jazyka, pretože existujú dva celkom odlišné písané jazyky a štyri zväčša vzájomne zrozumiteľné hlavné dialekty, z ktorých každý má desiatky vnútorných variácií. Normalizovaná nórčina sa používa iba pri súde, úradných dekrétoch a vo vnútroštátnom vysielaní. Druh nórčiny, ktorý by ste počuli v bežnom každodennom živote, je doslova závislý od vašej aktuálnej zemepisnej šírky a dĺžky.
Nórske nárečia sú geograficky rozdelené do štyroch hlavných skupín: Vestlandsk (Západné nórsko), Østlandsk alebo Østnorsk (Veľkonočné nórsko), Trøndersk (nórske provincie Trøndelag, Stredné nórsko) a Nordnorsk (Severné nórsko). Rovnako ako okresy pozostávajú z rôznych miest, miest a obcí, každý dialekt má svoje vlastné podskupiny v závislosti od oblasti. Je bezpečné predpokladať, že každá dedina alebo mesto má svoj vlastný jedinečný spôsob, ako hovoriť veci, a výrazy, s ktorými sa nikde inde nestretnete. Aby sa veci stali ešte zaujímavejšími, podskupina dialektov môže byť viac podobná jednému z troch hlavných dialektov ako jeho vlastným. Ako teda ľudia komunikujú v tejto krajine?
Na najzápadnejšom ostrove Nórska hovoria ľudia Vestlandsk a píšu Nynorsk © Solund Nyheter
Bežný jazyk nie je taký bežný
Ako už bolo spomenuté, dialekty sú väčšinou vzájomne zrozumiteľné. Existujú však veľké rozdiely, pokiaľ ide o prízvuk a slovnú zásobu, gramatiku a syntax. Slovesá majú rôzne zakončenie, otázky sú formulované odlišne, budúci čas má iné podoby, písmená sú nahradené inými písmenami alebo úplne odstránené. Pre ľudí, ktorí sa práve učia jazyk, to môže byť dosť bolesti hlavy, ale veľmi často sa to tiež prejavuje ako bolesť hlavy pre miestnych obyvateľov.
Aké sú kľúčové charakteristiky každého dialektu? Východné Nórsko má otvorené samohlásky a zvyčajne sa hovorí rýchlo. Keďže sa dialekt najviac podobá dialektu použitému pri výučbe nórčiny, nepovažuje sa to za „štandardnú“ nórčinu. Pravda je, že veľkonočné dialekty sa hovoria v Osle a tie, ktoré sa hovoria v blízkosti švédskych hraníc, sa od seba úplne líšia - pričom druhá znie podobne ako švédčina. Vestlandsk môže byť veľmi ťažké dešifrovať, pretože má nespočetné podskupiny; Západné Nórsko je fjordom Nórska, takže ľudia žijú rozptýlení po malých dedinách a ostrovoch a pestujú si svoj vlastný spôsob rozprávania. Jedna vec, ktorú si všimnete, najmä v Bergene, je „r“; Znie to ako francúzske „r“. V Nordnorsku sa zvuky „hv“ menia na „k“, takže napríklad veta „Hva heter du?“ („Ako sa voláte?“) Sa stáva „Ka du hete?“ Pokiaľ ide o Trøndeskov dialekt? Osobné zámená sa úplne menia. Napríklad „Jeg elsker deg“ („Milujem ťa“) sa v Trøndeskovom dialekte zmení na „Æ ælske dæ“.
Bryggen v Bergene © Paulus Bruzdeilynas / Navštívte Bergen
