V rámci nášho seriálu „20 literárnych prekladateľov do 40 rokov“ sme viedli rozhovor s literárnym prekladateľom afrikánčiny, holandčiny a francúzštiny Jan Steyn.
Posledné preklady: Samovražda Edouard Levé; Siroty Hadrien Laroche
Mimoškolské: Kritik knihy; PhD kandidát na Cornell University
Čítať: Výňatok z diel Edouarda Levého.
Čo v súčasnosti prekladáš?
Momentálne pracujem na projekte bez vydavateľa: Prvá zbierka poviedok Fatou Diome, La Preférence Nationale. Diomeho hlas tak neočakávane strihá; je to skvelé antidotum anodynskej prózy poviedok vychádzajúcich z mlyna MFA. To samozrejme tiež spôsobuje, že je vydutá pre editorov vyškolených v tejto tradícii, a nemyslím si, že by niekto mohol obviňovať vydavateľstvo, že neberie knihu poviedok, ktorá bude takmer vždy charitatívnym darom v službe dobrej literatúry. pre nich. Stále si nemyslím, že by sa niekto, kto nemá aspoň malú predispozíciu na naklápanie vo veterných mlynoch, rozhodol stať sa prekladateľom.
Aký prístup alebo postupy prijímate pri preklade?
Môj prístup teraz nie je rovnaký, ako keď som začal. Keď som prvýkrát začal prekladať, urobil som dôkladné preštudovanie každej práce, zaznamenal som dôležité opakované slová a frázy, anotoval všetky diela od príslušného autora, prečítal všetky tlačové a akademické články, o ktorých som mohol hovoriť. Odvtedy som si uvedomil, že prvý spontánny dojem človeka je krehký. Pri čítaní rád robím malé okrajové poznámky, nie o knihe, ale o mojej reakcii na knihu. A potom by som to rád prediskutoval s ostatnými čitateľmi. Oveľa viac som sa zameral na to, ako kniha funguje ako stroj na zapojenie čitateľov, a na otázky, či čitatelia v inej kultúre môžu byť zapojení podobným alebo rovnocenným spôsobom, ako na význam.
Aké druhy diel alebo regiónov priťahujete?
Som obmedzený svojimi jazykovými znalosťami - afrikánčina, holandčina, angličtina a francúzština - do regiónov, v ktorých tieto jazyky existujú. Ako sa ukazuje, toto mi dáva veľa práce. Najprv som čitateľom a potom prekladateľom. V skutočnosti je pre mňa veľkou úľavou zistenie, že niečo, čo naozaj milujem, už existuje v preklade alebo sa už prekladá. Zoberie ma to z háčika. Diela, na ktoré sa najviac cítim, sú tie, o ktorých stále rozprávam so svojimi anglofónnymi priateľmi (alebo študentmi), ale potom ich nemôžem požiadať, aby si ich prečítali.
Kto alebo čo sú niektorí neprekladatelia alebo diela, ktoré by ste chceli vidieť v angličtine? Prečo?
Willem Anker je najlepší neprekladaný spisovateľ a jeden z najlepších spisovateľov, ktorý som čítal v afrikánčine. Keď ho čítam, cítim, že je absolútne nevyhnutné, aby niekto sprístupnil svoj hraničný román Buys čitateľom Cormaka McCarthyho.
Aké sú niektoré z najzaujímavejších literárnych udalostí v jazyku alebo regióne, z ktorého prekladáte?
Povedal som niečo o francúzštine (Diome) a afrikánčine (Anker), takže mi dovoľte odpovedať na túto otázku poznámkou o holandskej literatúre. Zdá sa mi, že v holandskom jazyku došlo k náhlej explózii mladých talentovaných autorov, ktorí sa zatiaľ nezaregistrovali v anglickom preklade. Nedávno som čítal vynikajúce knihy autorov v ich dvadsiatych a tridsiatych rokoch - Philip Huff, Lize Spit, Haro Kraak, ako aj etablovanejší autori, ako napríklad Thomas Rosenboom, ktorí sa ešte v preklade neobjavili. (Samozrejme, dokonca aj niektoré dôležité diela luminárov, ako napríklad Gerard Reve, zostávajú neanglizované). Z manžety, príliš rýchlo a príliš široko, by som povedal, že tieto nové diela sú menšie, osobnejšie, humblerovej, jemnejšie, menej existenčne vážne a menej dané na rozpracovanie fantázie (aj keď je predpoklad fantastický) ako ich predkovia., A výsledky považujem za celkom príjemné.
Čomu čelíte pred nedávnym problémom s prekladom?
Fatou Diome má niektoré humorné pasáže o produkcii bio (bioprodukty). Je takmer nemožné dosiahnuť správny tón; je príliš ľahké preniknúť do ľahkého humoru proti bedrám alebo satiry typu Portlandia, ktorý sa jednoducho nevzťahuje na čas a miesto príbehu Diome. Jej humor sotva pokrýva pocit znechutenia v prospech spotrebiteľov bioproduktov bioproduktov vo vzťahu k domácim pracovníkom, ktorých zamestnávajú z bývalých kolónií, ktorí si nemôžu dovoliť, a sú v istom zmysle prirovnaní k týmto drahým „všetkým prírodným“ luxusom, Ale príliš silno tlačte na znechutenie a humor je stratený. Je to vyrovnávací akt, ktorý zahŕňa posúdenie toho, čo je dôležité v tom zmysle, že originál vytvára a ktoré časti alebo akú kombináciu častí môžu a mali by sa preniesť do prijímajúcej kultúry.
