Podľa historika umenia Lin Ci sa tradičná čínska atramentová maľba snažila živo evokovať „duchovnú podobnosť“ aspektov prírody. Pri praktizovaní vedeckých funkcionárov mohol akt maľby ručnou farbou priniesť „útechu ich srdcom“, keď sa dištancovali od realpolitiky cisárskeho súdu. Culture Trip skúma diela súčasných čínskych maliarov, ktorí paradoxne spájajú minulosť a prítomnosť.
Možno sme ďaleko od veľkých majstrov dynastie Yuan a Ming, ale dodržiavanie krásy a disciplíny kaligrafie a atramentovej maľby často spája minulosť a prítomnosť v čínskom umení. V katalógovej eseji pre atrament - Čínske umenie v Galérii Saatchi Dominique Narhas napísal: „Maľba atramentom nás privádza do kontaktu s pohlcujúcou intimitou, v ktorej sa odohrávajú humanistické témy vzťahu človeka k sebe, k prírode ak iným. v pozadí veľkej stálosti a zmien. ““ Toto prelínanie minulosti a súčasnosti odlišuje súčasné čínske umenie na globálnom trhu a vedie k dielam, ktoré dokážu odkazovať na tradíciu a konvenciu, ale zároveň hovoria o súčasnom svete a medzinárodnom publiku.
Shi Zhiying, „Medzi minulosťou a budúcnosťou“, s láskavým dovolením Pekingu vo vesmíre.
Ako teda môžu súčasní umelci prebúdzať a transformovať archaickú tradíciu? Z ikonickej knihy Xu Bing z oblohy a Gu Wendových ľudských vlasov zamrznutých lepidlom do priesvitných závesov nečitateľného jazyka; od kaligrafie piesne Dong Dong napísanej vodou na kamennej doske v Písanie denníka s vodou až po digitálne multimediálne diela Yang Yongliang a koncepčné diela Zhang Huana a Qiu Zhijieho, generácia čínskych umelcov objavuje tradičné formy, ktoré predstavujú myšlienky a postrehy. o ich súčasnom svete. Jedným z kľúčových prvkov podporujúcich vynaliezavosť a inováciu súčasného umenia v Číne je, možno, paradoxne, hlboká znalosť a rešpektovanie tradičných foriem. Čínski umelci uctievajú svoje kultúrne dedičstvo a umelecké tradície a zároveň s nimi slobodne experimentujú. V rukách niektorých umelcov vedie táto výmena k priestupným dielam sociálnej kritiky, dokonca k divokému satiru, zatiaľ čo iní miernejšie, osobnejšie alebo meditatívnejšie reflektujú prvky svojho sveta.
Kultúrny výlet nedávno hovoril s rôznymi umelcami v Pekingu a Šanghaji o tom, ako je ich prax informovaná štúdiom tradičnej čínskej maľby.
Gao Ping
Gao Ping v jej pekinskom štúdiu © Luise Guest.
Gao Ping nám povedal, že pre čínskych umelcov sú tradície atramentovej maľby „ako pôda pod vašimi nohami“. Keď sme hovorili v jej pekinskom štúdiu, diskutovala o svojom obdivech pre maliara Ba Da ranej dynastie Čching, ktorý skvele poznamenal, že v jeho obrazoch bolo „viac sĺz ako atramentu“. Jeho krajiny dosahujú rovnováhu medzi tichom, priestorom a dôsledne pozorovanými detailmi, ku ktorým sa Gao Ping často vracia. Svoju prácu považuje za smutnú, ale „pokojnú v srdci“, čo je popis, ktorý by sa dal rovnako použiť na jej vlastnú farbu v papierňach. Drobné osamelé postavy alebo predmety sa vznášajú v obrovskom prázdnom priestore a vytvárajú dynamický vzťah medzi samotnými formami a priestorom, v ktorom obývajú. Jej hlboké znalosti a chápanie tradičnej maľby sú zjavné v „správnosti“ jej umiestnenia a v dôvere v jej tvorbu značiek. Hovorí, že drobné veci sú niekedy dôležitejšie ako veľké a zrejmé a jej práca vytvára pokračujúci príbeh založený na jej idiosynkratických pozorovaniach ľudí, miest a udalostí. Pre Gao Pinga je maľovanie tajným jazykom, ktorý vytvára záhadné vrstvy, ktoré sa pomaly odhaľujú tým, ktorí sú ochotní venovať čas pozorne.
Gao Ping, „Zátišie - dievčatá“, čínsky atrament na ryžovom papieri S láskavým dovolením projektov umenia v Číne.
Atramentové maľby malých ženských postáv, niektoré nahé, iné oblečené, môžu predstavovať určitý druh autoportrétu, skúmanie osamelosti. Sú dojímavé a rozmarné, rovnako ako jej reprezentácie osamelých hračiek, týraných medvedíkov, črepníkových rastlín, elektrických ventilátorov, figúrok sediacich na lavičkách v parku, mierne zahalených záhrad a jednoduchých dvorných domov. Tieto diela vyjadrujú krehkosť a zraniteľnosť. Vyvolávajú spomienky na detstvo, ako aj na jej odvážne pozorovania sveta okolo nej a jej reakcie naň.
Gao Ping, „Bez názvu“, olej na plátne Materiály sú použité s láskavým dovolením.
Naopak, jej olejové a akrylové obrazy, niektoré veľké a silné a iné na menších štvorcových plátnách, sú súčasne silné a lyrické, často využívajú jemný grisaille, v ktorom sú vrstvené priesvitné vrstvy, aby sa vytvorila veľká hĺbka. Tieto maliarske diela evokujú nejednoznačné krajiny, ktoré pre umelca predstavujú ideálny svet, miesto harmónie a ústup od chaosu mestského života. Jej práca hovorí o jej strachu z tempa zmien v Pekingu; znepokojujúce premeny známych miest v nekonečnom procese búrania a obnovy miest. Vo svojich obrazoch vytvára iný, pokojnejší svet. Rietentná a neochotná veľa hovoriť o sebe alebo o významoch svojej práce, hovorí: „To, čo chcem povedať, je v obrazoch.“
Li Tingting
Li Tingting so svojou prácou „Lustr“ © Luise Guest
Li Tingting tiež pracuje s atramentom na papieri, často v tradičnej podobe zvitku. Jej práce sa spočiatku zameriavali na „ženské“ predmety - kabelky, topánky a šaty - ale boli vyvinuté tak, aby zahŕňali banálne predmety spojené so súčasným životom a hromadnou výrobou, ako sú jednorazové plastové fľaše na vodu a žiarovky. Navrhuje sa, že jej sériu Obuvi možno interpretovať ako feministickú reakciu na tlaky na ženy, aby si osvojili zjavnú „ženskú“ identitu. Umelkyňa zdvorilo, ale pevne popiera toto čítanie svojej práce a skôr tvrdí, že chcela oslavovať svoj život ako mladá žena. Produkovala tiež diela predstavujúce medvedíky, ovocie, kvety a dokonca aj slnečnicové semená. Kaskádovité tvary klamlivo spontánnym spôsobom prelievajú povrch papiera. V skutočnosti je proces práce s tradičnými atramentmi, vyrovnávanie mokrých a suchých ťahov štetcom, náročný a starostlivý. Prekvapuje výberom jasne ružového atramentu, ako aj svojím súčasným obsahom.
Li Tingting, „Lustre“, atrament na papieri Rice Paper Zdvorilostná biela kniha
Narodila sa v čínskej provincii Shanxi a teraz žije a pracuje v Pekingu a zameriava sa na experimentovanie s cieľom zistiť, do akej miery je možné pretlačiť tradíciu atramentu do nových a hybridných foriem. Na výlete do európskych galérií objavila prácu Cy Twombly a bola inšpirovaná k tomu, aby svoju prácu posunula novým smerom. Výsledkom po intenzívnom experimentovaní bola séria prác predstavujúcich veľkolepé predmety nábytku. Kvetinové čalúnené kreslá a preplnené pohovky, maľované a lakované čínske truhlice a skrinky a opulentné lustre teraz plávajú v amorfnom priestore s kvapkami a kvapkami atramentu stekajúcimi po povrchu, cez nepokojné vrstvenie umývadiel nepriehľadných a priehľadných. Jej bledá a krehká paleta ustúpila silnej purpurovej a viridiánskej zeleni, ale jej istota pri umiestňovaní predmetov do vesmíru a spôsob, akým sú neživé objekty naplnené životom, ju spája s majstrovskými maliarmi, ktoré obdivovala. ako študent.
Namiesto maľovania hornín, bambusu a vodopádov, Li Tingting maľoval kaskády obuvi alebo hromadne vyrábaného spotrebného tovaru, svedčia o nedávnej transformácii a modernizácii čínskej kultúry alebo o druhu formálneho vybavenia, ktoré ukazuje na bohatstvo. Válka Li medzi túžbou po stabilite a prijatím zmien v čínskej spoločnosti je zrejmá v diele Li, aj keď menej zreteľne a jemnejšie než v práci niektorých iných umelcov.
