Nie je pochýb o tom, že jazyk, ktorým hovoria Macedónci, je starý, hoci otázka jeho klasifikácie vyvolala tvrdé argumenty. Niektorí tvrdia, že Macedónsko nie je v skutočnosti jazykom, ale iba bulharským dialektom, zatiaľ čo iní tvrdia, že by sa to vôbec nemalo nazývať „macedónsky“ (pretože to je tiež názov regiónu v severnom Grécku). Uisťujeme vás však, že tu máme zápasiť s ťažkými otázkami a rozbaliť históriu jazyka.
Trh v starom meste Skopje v prekrásnom letnom dni v Macedónsku © SF / Shutterstock
Macedónske hlavné mesto Skopje je fascinujúcim miestom. Okolitá flóra sa cíti byť stredomorská, hoci je krajina vnútrozemská. Dôležité budovy - alebo budovy, o ktorých ste si mysleli, sú dôležité - vyzerajú grécky. Vedľa nich sú ďalšie druhy budov, ktoré sa zdajú byť známe každému, kto cestoval v bývalej komunistickej východnej a strednej Európe. A omietnuté na týchto budovách a medzi tou stredomorskou flórou je jediný konkrétny ukazovateľ, ktorý vám hovorí, že ste v slovanskej krajine: cyrilika.
Architektúra a budovy mesta Skopje © Autentické cestovanie / Shutterstock
V Skopje nájdete aj sochu muža, ktorý vytvoril skorú verziu cyriliky a posmrtne mu požičal svoje meno. Medzi bielymi stĺpmi a bronzmi, trápenými kráľmi a bojovníkmi sú dve bradaté postavy, ktoré vyzerajú zreteľne nábožensky a držia symboly, ktoré dokazujú ich postavenie: štylizovaný pastiersky podvodník a kniha. Títo dvaja muži sú svätí Cyrila a Metoda, ktorí boli uctievaní v celom slovanskom svete z dôvodu služieb, ktoré platili jazyku a ľuďom, ktorí hovoria všetkými jeho variantami.
Socha v Skopje © SF / Shutterstock
V súčasnosti majú odborníci tendenciu zoskupovať slovanské jazyky do troch vetiev: východnej vetvy, ktorá zahŕňa ruštinu, ukrajinčinu a bielorusku; západná vetva, ktorá sa skladá z češtiny, slovenčiny, poľštiny a niekoľkých jazykov menšín; ako aj južný jazyk bývalej Juhoslávie (slovinský, chorvátsky, srbský, bosniansky a čiernohorský) a bulharský a macedónsky. Keď Cyrila a Metoda v 9. storočí kráčali po Zemi, tieto jazyky sa sotva začali rozlišovať.
Títo dvaja prípadní svätci, ktorí prišli z oblasti okolo Solúny v tom čase byzantskej ríše, dostali gargantuanskú úlohu: kresťanstvo Slovanov na Morave. Ak tento názov dnes zodpovedá juhovýchodnej polovici Českej republiky, vtedy to bolo územie, ktoré sa tiahlo od južného Poľska po západné Maďarsko. Keďže boli sami Slovanmi, obaja mnísi boli dobre vybavení na miešanie so svojimi severnými náprotivkami. Dokázali tiež urobiť to, o čo sa ani jeden zo severných Slovanov nepokúsil: preložiť Bibliu do jazyka, ktorý by bol pre nekonvertované masy zrozumiteľný.
Architektúra a budovy Skopje, jedného z niekoľkých miest, ktoré je možné v jeden deň ľahko navštíviť z Kosova © Autentické cestovanie / Shutterstock
Žiadna verzia slovanského jazyka však nebola kodifikovaná a jej zápis si najskôr vyžadoval vytvorenie jazyka schopného zachytiť jeho zvuky. Urobili to pomocou hlaholskej abecedy, ktorá sa javí ako moderná pre oči bežnou alebo dokonca Tolkienovou. Nakoniec by sa vytvorila jednoduchšia, ale podobne užitočná cyrilská abeceda, ktorá je dnes štandardom v mnohých krajinách slovanského sveta vrátane bývalého Sovietskeho zväzu - aj dnešnej Macedónska. Pomocou tohto fascinujúceho predchodcu cyriliky napísali jazyk, ktorý sa dnes nazýva starosloviensky.
Jazyk, ktorý Svätí Cyrila a Metoda kodifikovali a používali na preklad Biblie, bol v podstate jazykom, ktorým hovorili, ktorý bol v tom čase vzájomne zrozumiteľný - hoci pravdepodobne nie rovnaký dialekt - s moravským Slovanom. Je však ťažké pomenovať tento dialekt. Svätí boli Slovania z gréckej Macedónska, nie z krajiny, ktorá sa dnes nazýva Macedónsko. Neboli ani z dnešného Bulharska. Samozrejme, keď hovoríte o 9. storočí, musíte pamätať na to, že by dvaja Slovania z týchto troch miest boli schopní navzájom porozumieť.
Ľudová skupina Albánska kultúrna spoločnosť Jahi Hasani z Cegrane v Macedónsku © Zvonimir Atletic / Shutterstock
V priebehu storočí sa slovanské jazyky vyvinuli do bodu, keď by macedónska návšteva Moravy pravdepodobne len asi dokázala vybrať z ponuky pár položiek, a nielen to. Macedónsko v Bulharsku by však bolo schopné robiť oveľa lepšie. Jazyky sú také podobné, že Bulhari neuznávajú macedónsky jazyk ako svoj vlastný jazyk, niektorí namiesto toho radšej hovoria o ňom ako o bulharskom dialekte. V skutočnosti by ľudia žijúci v dnešnom Macedónsku dlhú dobu sami hovorili to isté. Hovorili o ich jazyku ako o bulharčine, hoci to bolo dosť odlišné, že v 19. storočí sa pri pokusoch o zjednotenú kodifikáciu vypukli prudké nezhody. Bulharskí intelektuáli však nakoniec odmietli všetky kompromisy zjednoteného macedónsko-bulharského jazyka.
Výzvy na nájdenie iného mena jazyka sa stávali hlasnejšími a trvalejšími, keďže myšlienka samostatného macedónskeho národa rástla, to však neznamená, že macedónsky jazyk predtým neexistoval. Tieto výzvy sa dostali do čela až po prvej svetovej vojne a macedónsky jazyk v jeho modernej podobe nebol kodifikovaný až do roku 1944. Od prvých výkyvov macedónskeho nacionalizmu bola otázka Macedónska - s jazykom zahrnutým - hlboko položená zaklinený uprostred politickej bitky. „Politické názory na macedónsky jazyk“ má dokonca aj svoju vlastnú stránku Wikipédie. Okrem politiky však kodifikácia odrážala iba jazyk, ktorý ľudia už hovorili.
Ľudia kráčajú starým mestom skopje, ktoré sa skladá z mnohých úzkych uličiek plných obchodov, reštaurácií a dokonca aj trhovísk © trabantos / Shutterstock
Pri snahe odpovedať na otázku, ktorý jazyk sa dostane k staroslovanskému slovanstvu ako k jeho priamemu predku, by najsprávnejšou odpoveďou bola pravdepodobne macedónčina aj bulharčina. Koniec koncov, obaja zaberajú vlastnú vetvu slovanského lingvistického rodokmeňa. Obaja si zachovávajú prvky, ktoré sa už dávno stratili z iných slovanských jazykov, napríklad tiež spôsob, akým sa obaja zaoberajú slovesami. Ich lexikón sa podobá východoslovanským jazykom, ako je ruština, hoci ich geografický pôvod by ich mal priblížiť k juhoslovanským jazykom, ako je srbčina.
Macedónsky a bulharský jazyk sa vyvíjali odlišne od iných slovanských jazykov, čo sa začalo práve v čase, keď sa Cyrila a Metoda rozhodli napísať svoj rodný dialekt. Keď vznikol starý cirkevný Slovan, existoval jednoducho jeden jazyk, zatiaľ čo v súčasnosti existujú dva.
Pre niektorých môže rozhliadka okolo Skopje vyvolať ukradnuté symboly, napríklad grécke stĺpy alebo dvoch svätých. Aj keď nikto nespochybňuje svoj štatút nezávislej krajiny, politické bitky sa stále tiahnu okolo Macedónska, aj keď by ste nikdy nemali podozrenie, že kráčate cez hlavné mesto a smerujete k Cyrilu a Metodiu. Kráčali popri rieke, kde stojí ich socha, keď sa vydávali na Moravu? Nenavolali by túto oblasť domov, ale v tomto prípade si ich Macedónci - a Bulhari, dokonca aj Gréci - môžu na nich určite uplatniť nárok.
Ľudia prechádzajú cez starobylý kamenný most v macedónskom hlavnom meste skopje, ktorý vedie na námestie macedónia © trabantos / Shutterstock
