Prvým a okamžitým dojmom človeka po jeho prepustení z väzenia je náš výber Vanuatu pre našu globálnu antológiu.
Obrovská hmota železa sa skĺzla za ním a rok zadržania zavrel. Posledné rezonančné zvuky jeho rachotivých kovov znamenali pre Tôghàn nový začiatok. Plánovaný život, rozhodnuté. Začal padať jemný dážď, ktorý, ako sa zdá, požehnal týchto prvých minútach slobody, o ktoré si želal a sníval. Jeho srdcový rytmus zodpovedal jemnému rytmu škrípania kvapiek na jeho koži, ktorý bol teraz zblednutý uväznením. Jeho oči sa pomaly pohybovali medzi stromami a balvanmi a objavovali hory a doliny ďaleko. Keď Tôghàn vystúpil, strážca umiestnený na jednom z miest vykríkol: „Uvidíme sa nabudúce!“ Tôghàn sa zastavil, jemne otočil hlavu a zvestoval vážnou vážnosťou: „Nabudúce nebude žiadne!“ Ďalšia strážka v okolí vybuchla smiechom: „To hovoria všetci!“ Tôghàn nechal dvoch mužov s vlastnými vtipmi. Dážď sa zintenzívnil, obloha stmavla na sivo a autá prešli procesiou pred prázdnym pozemkom, ktorý slúžil ako parkovisko. Zdvihol zatvorené oči, Tôghàn počul, ako sa z hĺbky jeho myšlienok vynořil malý hlas: „A teraz to všetko začína! Práve teraz!"
Tento výňatok pochádza z Tôghànu, ktorý vydáva francúzsky originál Aliancia Française de Vanuatu, so úvodom nositeľa Nobelovej ceny za literatúru JMG Le Clézio. Preložil Simon Leser.
